V roku 2010 si podľa prof. Danka, vtedajšieho prezidenta Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti uplatňovalo vyše 50% gynekológov v súvislosti s umelým ukončením tehotenstva výhradu vo svedomí. (https://domov.sme.sk/c/5530004/potraty-odmieta-vacsina-lekarov.html). Nemáme presné informácie, koľko gynekológov si výhradu vo svedomí na Slovensku uplatňuje dnes. S istotou však môžeme povedať, že existujú gynekológovia, ktorí interrupcie nechcú vykonávať nielen u nás, ale aj v Európe a vo svete.
Ešte v období krátko po druhej svetovej vojne boli lekári, vrátane gynekológov, oboznámení s textom Hippokratovej prísahy, ktorý obsahoval aj zmienku o tom aby “žene nepodávali prostriedok na vyhnanie plodu“. Za posledné desaťročia sa lekári snažia klasické interrupcie pomocou dilatátorov, kyriet a klieští nahradiť v prospech “šetrnejších“ metód, predovšetkým podania tabletky, nič to však nemení na fakte, že tabletka je práve tým “prostriedkom na vyhnanie plodu“. Dnes existuje záujem, aby štát lekárom podávanie takého prostriedku schválil aj u nás na Slovensku.
Uplatniť si výhradu vo svedomí je v súčasnosti jedinou zákonnou možnosťou, na ktorú sa lekár odmietajúci vykonávať interrupcie môže odvolať. Hoci Hippokratova prísaha nie je právne záväzným dokumentom, od svojho pôvodného znenia prešla vo vzťahu k ochrane ľudského života a k otázke potratov zaujímavým vývojom. V čase, keď žil Hippokrates (približne r.460-370 pred Kristom), boli umelé potraty aj samovraždy bežnou spoločensky akceptovanou skutočnosťou. Napriek tomu Hippokratova škola na tú dobu revolučne zdôraznila dve zásady:
1.Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet.
2.Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.
Hoci môžeme tvrdiť, že Hippokrata a jeho školu nemotivovala priamo ochrana nenarodeného človeka ako skôr vysoká úmrtnosť žien a zdravotné následky po vykonanom aborte, predsa len vykonávanie potratov lekármi kategoricky odmietol. Určite však predpokladal, že sa budú vykonávať aj naďalej.
Pôvodný text Hippokratovej prísahy bol rešpektovaný takmer bez zmien až do polovice 20. storočia. V roku 1948 na neho nadviazal text Ženevskej deklarácie prijatej Svetovou asociáciou lekárov reflektujúc tak zločiny, ktoré lekári páchali počas obdobia nacizmu a 2.svetovej vojny. Ženevská deklarácia a rovnako aj jej prvá revízia z roku 1968 ešte obsahovali záväzok explicitne “rešpektovať ľudský život od počatia“. Už druhá a tretia revízia textu z rokov 1983 a 1994 obsahovali drobnú zmenu v zmysle záväzku “rešpektovať ľudský život od svojho vzniku“. Napokon štvrtá revízia textu Ženevskej deklarácie z roku 2005 a aj ďalšie revízie vrátane tej poslednej z roku 2017 už úplne vypustili zmienku o tom, odkedy treba rešpektovať ľudský život, či už “od jeho vzniku“ alebo “od počatia“. Náhoda? Aké sú dôvody?
Je zaujímavé, že aktualizácie pôvodného textu Hippokratovej prísahy, ktoré by mali odrážať zlepšujúcu sa úroveň medicínskeho poznania, priniesli skôr zhoršenie ochrany nenarodeného života. Dnes vieme ako vzniká ľudský život už na bunkovej a molekulárnej úrovni, napriek tomu z textu najvýznamnejšieho etického kódexu lekárov, resp. jeho modernej aktualizácie vypadla zmienka o ochrane ľudského života už od počatia. Prečo sa to stalo?
Životný štýl ľudí sa v druhej polovici 20. storočia pomerne dramaticky zmenil schválením prvej antikoncepčnej tabletky v USA v roku 1960. Uvoľnenie sexuálneho života “bez následkov“ však “následky“ úplne neodstránilo. Zároveň v posledných rokoch stúpa počet neplodných párov a do popredia sa dostávajú techniky asistovanej reprodukcie, v rámci ktorých dochádza k manipulácii s prvými vývojovými štádiami človeka. Tlak voči definícii človeka „od počatia“ a priznaniu jeho práv je tak enormný. Otázkou ostáva, či sú lekári na celom svete verní etickým zásadám, ktorých počiatky vznikli ešte v antickom období v čase, keď sa ešte len začal vyvíjať systém rímskeho práva a dávno pred prijatím kresťanského hodnotového systému a morálky. Odolajú lekári spoločenskému tlaku, ktorého pravým pôvodcom je aktuálny životný štýl ľudí? Pretože človek tak ako bol hoden ochrany od počatia kedysi je hoden ochrany aj teraz. Pretože na tom, kedy človek vzniká a ako sa vyvíja, sa od počiatkov ľudstva nič nezmenilo. Zmenilo sa akurát a práve naše poznanie, ktoré by sa malo odraziť aj v tom ako na ochranu nenarodeného ľudského života pozeráme dnes v 21.storočí.
Ženevská deklarácia z roku 1948
Ženevská deklarácia z roku 2006
